Aké výdavky znižujú daňový základ podnikateľov?
Podľa platných zákonov má každý podnikateľ právo odpočítať si z daňového základu daňové výdavky, inak nazývané aj daňové náklady. Daňovým výdavkom sa rozumie náklad firmy na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, o ktorom má firma alebo samostatný živnostník doklad (bol preukázateľne vynaložený) a bol zaevidovaný v účtovníctve (daňovej evidencii firmy). Konkrétne výdavky, ktoré je možné z príjmu odpočítať, prípadne nie je možné odpočítať sa zaoberá zákon o dani z príjmov.
Čo sa môže považovať za daňový výdavok?
Tovar – zakúpený za účelom predaja. V podvojnom účtovníctve je možné uplatniť si ako výdavok iba tovar, ktorý bol už predaný.
Materiál – použitý vo výrobnej fáze.
Zamestnanci – uplatniť sa dajú mzdy v hrubej výške, náhrady za nevyčerpanú dovolenku a náhrada pri PN.
Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Odvody do sociálneho fondu, vo výške 0,6% z hrubej mzdy.
Náklady na zabezpečenie stravovania zamestnancov. Minimálna suma hradená zamestnávateľom je podľa zákona stanovená na 55% z ceny jedla, pričom maximálna hradená čiastka je 4,20 EUR.
Náklady pre osobný rozvoj a bezpečnosť zamestnancov.
Cestovné náhrady zamestnancov pri pracovnej ceste. Pri použití auta sa počíta počet prejazdených kilometrov a predplatenej spotreby pohonných hmôt.
Automobil – pre uplatnenie daňových odpisov musí byť automobil zaradený do osobného majetku firmy.
Pohonné hmoty – ak si chce firma uplatniť maximum z prostriedkov minutých na pohonné hmoty, musí si viesť knihu jázd. Dá sa však uplatniť aj jednoduchá metóda paušálnych výdavkov na pohonné hmoty. V tomto prípade sa uplatňuje iba 80%, 20% sú nedaňové výdavky.
Reklama – každá forma propagácie firmy, či už sú to prostriedky minuté na priamu propagáciu, alebo propagáciu treťou osobou si môže firma uplatniť ako daňový výdavok. Avšak reklamné prostriedky, ktoré sú bezplatne rozdávané nemôžu presiahnuť cenu 17 EUR za kus a od 1. Januára 2015 sa za reklamné prostriedky nepovažujú už ani tabakové a alkoholické výrobky s výnimkou vína.
Komunikácia – komunikačné prostriedky ako telefón, internet, informačné siete, poštovné tiež patria do výdavkov.
IT Technika – počítače, kancelárske potreby, výrobné a dopravné stroje.
Nájom – prenajaté pracovné priestory, sklady alebo obchodné priestory môžu byť tiež zahrnuté do výdavkov. Ak firma platí nájom fyzickej osobe, výdavky musia byť predložené iba za daný rok v ktorom ich aj firma zaplatila. Od roku 2015 môže byť nájmoné zaradené do daňových výdavkov až po jeho zaplatení.
Budovy a stavby – nadobudnutými priestormi na predaj, výrobu alebo kancelárie si podnikatelia môžu znížiť daňový základ vo forme odpisov.
Majetok – ak suma za kus hmotného majetku prevýši 1700 EUR a nehmotného majetku sumu 2400 EUR, odpisuje sa majetok postupne prostredníctvom daňových odpisov. Ak je suma nižšia ako spomenuté čiastky, môže sa majetok odpísať naraz.
Úroky z úverov pôžičiek alebo lízingu patria tiež pod výdavky.
Aké výdavky si podnikatelia nemôžu uplatniť?
Zákon o dani z príjmov hovorí, že daňovými výdavkami nie sú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom aj keď boli zaúčtované v súlade s účtovníctvom a výdavky, ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázateľné.
Čo sa nepovažuje za daňový výdavok?
Výdavky na reprezentáciu – pohostenie partnerov a zamestnancov, pracovné obedy
Výdavky na osobnú potrebu
Penále a pokuty – ktoré neboli dopredu ustanovené v zmluvách a neboli zároveň aj zaplatené
Výdavky – vynaložené na dosiahnutie nedaňových príjmov
Prirážky a úroky – týkajúce sa dane z príjmov
